pondelok, 22. augusta 2016

PREŠLI SME NA PLNOHODNOTNÝ WEB DAVDVA.SK



OZNAMUJEME NAŠÍM ČITATEĽOM, ŽE SME SA SPOJILI SO STRÁNKOU

DAVDVA.SK

- KDE ODTERAZ BUDEME UVEREJŇOVAŤ ČLÁNKY O EKONOMICKEJ DEMOKRACII.

STARÉ ČLÁNKY TU NAĎALEJ OSTANÚ

nedeľa, 21. augusta 2016

Družstevná samospráva pre Slovensko

Podpora veľkých zahraničných firiem bola dlhodobo hlavným liekom na nezamestnanosť mnohých vlád na Slovensku. Lenže veľké firmy aj napriek výhodným stimulom nechcú ísť do zaostalých regiónov. A kto vie, ako dlho budú udržiavať miesta tam, kde už sú? Podpora firiem domácich, firiem v zaostalých regiónoch a zabránenie presunu pracovných miest do zahraničia by mali byť cieľom najbližšieho obdobia. Ale ako podporovať vlastné firmy, keď ich tu veľa nie je? Ako zabezpečiť, aby aj domáce firmy nepresunuli v budúcnosti pracovné miesta do zahraničia? Ako zvýšiť zamestnanosť v regiónoch? Musíme zvoliť taký model podpory, ktorý vyrieši všetky tieto otázky.
Jednou z foriem, ako budovať vlastné podniky, ktoré nepresunú pracovné miesta do zahraničia a ktoré sú vhodné aj do menej rozvinutých regiónov, je podpora družstiev. Skutočných družstiev, nie skrytých akcioviek, ako ich máme v súčasnosti definované v obchodnom zákonníku. Družstevné samosprávy sú veľmi efektívne podniky, odolné voči kríze a taktiež vhodné pre lokálne ekonomiky. Ich hlavnou výhodou je iná organizačná štruktúra, vďaka ktorej nepotrebujú veľké investície, ale hlavne ochotných ľudí. Je to efektívna forma, ako pomôcť zaostalým regiónom a zároveň vytvoriť prácu pre miestnych ľudí.

pondelok, 15. augusta 2016

Družstvá fungujú aj v zdravotníctve

Družstvo HealthPartners sídliace na predmestí minnesotskej Minneapolis je jedným z najväčších družstiev v krajine. Jeho výkonná riaditeľka Mary Brainerdová vysvetľuje, že jednoducho povedané, družstevná zdravotná poisťovňa "je organizácia spravovaná jej členmi, neexistuje kvôli zisku a je orientovaná na riešenie problematiky zdravotnej starostlivosti svojich členov."

Družstvo je v podstate neziskový a svojimi členmi riadený systém pre realizáciu poistných plánov. Avšak HealthPartners dosiahli vyššiu úroveň tým, že poskytujú aj vlastnú lekársku starostlivosť. Keď sa s tým pred viac ako pol storočím začínalo, aj HealthPartners vznikli ako poisťovňa, a tiež dnes preberajú programy iných poisťovacích spoločností.

pondelok, 1. augusta 2016

Neoliberálny kapitalizmus zlyhal. Ako ďalej?

Globalizácia - čo nám tvrdia vs. realita
To, pred čím si celý svet dlhé roky zatváral oči, sa zrazu stáva dôležitou témou v médiách aj analýzach globálnych finančných inštitúcií: neoliberalizmus ako paradigma, dominujúca vo svetových ekonomicko-politických vzťahoch viac ako tri dekády, očividne naráža na svoje limity. Zrazu aj najrenomovanejším analytikom dochádza, čo bolo zástupom ľudí, v minulosti onálepkovaných za „antiglobalistov“, „ultraľavičiarov“ či večne nespokojných „antiestablišmentových“ rebelov, od počiatku jasné – na fyzicky konečnej planéte je „neobmedzený ekonomický rast“ jednoducho nonsens. Neoliberalizmus zlyhal v napĺňaní svojich pompéznych sľubov, veľkohubé reaganovsko-thatcherovské prehlásenia o „prekvapkávaní“ a „presakovaní“ obrovských ziskov miliardárov smerom dole k menej majetným triedam dnes už takmer nikto neberie vážne a jediné, čo táto doktrína v priebehu posledných troch desaťročí dosiahla, je hrozivé roztvorenie povestných nožníc medzi kapitalistickou triedou a zvyškom populácie. Fakt o zlyhaní neoliberálnej doktríny, pozostávajúcej z rozpočtových škrtov (povestného „uťahovania opaskov“), obmedzovania národných regulačných mechanizmov a zavádzania tzv. liberalizácie a flexiblizácie pracovných trhov, napokon pred troma týždňami neochotne uznal aj Medzinárodný menový fond (MMF): „Namiesto toho, aby podnecoval rast, (...) iba prehlboval nerovnosť. Táto nerovnosť sama osebe mohla rast zväzovať.“ Vládnych predstaviteľov dokonca (zrazu!!!) rozpačito nabádajú, aby „k otázkam redistribúcie pristupovali s otvorenejšou mysľou, ako doposiaľ.“

nedeľa, 24. júla 2016

JUHOSLOVANSKÝ SOCIALIZMUS – ÚSPECHY A PÁDY (3. časť)

Návrat k trhu
 
Návrat k trhovému systému sa začal začiatkom 80. rokov s typickými dôsledkami ako nárast nerovnosti či inflácie. Najmä poľnohospodárstvo sa takmer v plnej miere vrátilo k súkromnému farmárčeniu – v roku 1984 vlastnili súkromníci až 83 percent obrábanej pôdy.1 Inflácia dosahovala závratných výšok. Zle hospodáriace firmy často prežívali iba vďaka odbúraným dlhom – občania či firmy, ktoré pobrali rôzne pôžičky, sa pod vplyvom akcelerujúcej inflácie často zbavili značnej časti dlžnej čiastky (úroky boli nastavené v čase podpisu zmlúv ako fixné, banky nerátali s rizikom budúcej inflácie). Firmy si často v snahe investovať požičiavali veľké sumy od bánk2, ktoré následne neboli schopné splácať. Často sa tiež snažili vyhnúť daňovým povinnostiam neuvádzaním plnej sumy zisku, navyše stúpal politický tlak na zníženie daňového zaťaženia a oslabenie prerozdeľovacej politiky. Životný štandard občanov klesol v rokoch 1982-1989 o závratných 40 percent (čím sa vrátil na hodnoty z polovice 60. rokov). V 80. rokoch navyše Juhoslávia prijala niekoľko pôžičiek od MMF, čím sa problém s dlhom iba prehlboval.

sobota, 23. júla 2016

JUHOSLOVANSKÝ SOCIALIZMUS – ÚSPECHY A PÁDY (2. časť)


Druhá vlna reforiem

Nasledovali ďalšie reformy v rokoch 1974-1976, ktoré riešili vzťah medzi samosprávami a centrálnym plánovaním. Okrem toho došlo k úprave politického usporiadania smerom k väčšej federalizácii, kedy sa časť kompetencií presunula z centrálnej vlády na jednotlivé republiky a regióny. V ekonomike sa hľadali možnosti, ako nájsť rovnováhu medzi centralizáciou a samosprávou, ale zároveň zabezpečiť väčší vplyv robotníkov na riadenie podnikov. Vzťah k centrálnemu plánovaniu riešila kombinácia povinných a dobrovoľných požiadaviek s cieľom udržať makroekonomickú rovnováhu. Firmy boli rozdrobené na najmenšie deliteľné produkčné jednotky, ktoré boli schopné vykázať kvantifikovateľné výstupy – Základné organizácie pridruženej práce (Osnovna organizacija udruženog rada – OOUR, po anglicky Basic Organs of Associated Labor – BOAL). 

piatok, 22. júla 2016

JUHOSLOVANSKÝ SOCIALIZMUS – ÚSPECHY A PÁDY (1. časť)



V nasledovnom článku vám priblížime špecifický model juhoslovanského socializmu, ktorý sa diametrálne odlišoval od nášho modelu, ktorý sme mali v ČSSR. V článku uvádzame ciele a idály tohto modelu, artikulované tamojšími štátnymi predstaviteľmi i ekonomickými teoretikmi, zároveň však poukazujeme na problémy, ktoré sťažovali ich uvádzanie do života. Vychádzame z práce ekonómky Diane Flaherty, jej myšlienky pritom miestami dopĺňame o informácie z odtajnených dokumentov CIA, analyzujúcich juhoslovanskú ekonomiku, či reflexie Vladimira Unkovského-Koricu. Nechávame na čitateľovi, nech zhodnotí, do akej miery bol tento model stelesnením socialistických ideálov – či bol prejavom ustupovania kapitalizmu (ako často zaznieva z úst zástancov centrálneho plánovania), alebo či môže byť model zamestnaneckých samospráv inšpiráciou i v súčasnosti. 

utorok, 19. júla 2016

Vrakunská komunitná záhrada

Vrakunská komunitná záhrada sa nachádza v mestskej časti Bratislava II. – Vrakuňa, na Leknovej ulici. Pozemok majú v prenájme od urbariátu s možnosťou predkupného práva. Bola to kedysi záhradkárska oblasť. Pozemok má asi 2000m4. Momentálne je rozdelný na pestovateľskú a chovateľskú časť.
Ako to tam funguje?
V komunitnej záhrade sa snažia nevytvárať pravidlá, ale učiť sa spolunažívať a tvoriť v prospech ostatných. Jednoducho, každý kto má záujem si tu miesto nájde.
Michaela Žilková hovorí: "Za záhradu sme zodpovední všetci. Pozemok máme v prenájme ako Občianske združenie. A o všetkých veciach rozhodujeme spoločne."

Prinášame vám krátky rozhovor s Michaelou Žilkovou, koordinátorkou záhrady:

pondelok, 18. júla 2016

Príklady šialeností, ktoré tolerujeme



Hovoriť o spravodlivosti v súčasnom systéme je akoby hovoriť, že máme úplnú slobodu, dokonalú demokraciu, či rovnosť príležitostí, proste nezmysel. Veľmi do oči bijúcim príkladom je príklad bezdomovectva v kontraste s niektorými väzeniami súčasného sveta, či rozdiely v mzdách špičkových športovcov a špičkových lekárov. 

V tomto systéme stále tolerujeme až nepochopiteľné záležitosti, či už máme vo vláde takých, či onakých. Nedá sa čakať demonštrácie, ale nedá sa čakať ani vôbec na nejaký tlak, lebo proti týmto veciam zatiaľ skoro nikde nevznikol. Treba to pochopiť a rovno začať jednať proti tomu. Začnime kultúrnymi šialenosťami, ktoré nám poukážu ako sa tento systém stavia k zločinu a utrpeniu a pokračujeme potom samotnou tvorbou a zárobkami za ňu. Pretože problém nie je len v nespravodlivosti pri rozdeľovaní hospodárskeho výsledku v akciových spoločnostiach, s.r.o.čkách a podobných modeloch podnikania, tiahne sa to celým systémom, kde bude tiež potrebné nájsť spôsoby najrozumnejších odmien za dané činnosti. Ak vás netrápia práve tie šialenosti v podnikateľských modeloch, ktoré v našich článkoch rozoberáme, ktoré pomáhajú udržovať súčasný systém, mali by ste sa zamyslieť aj nad vedľajšími príznakmi a samotnou etikou, ktorá je v tomto systéme nastavená tak, že v iných oblastiach sa tým vynárajú enormné excesy.

streda, 13. júla 2016

Môžu družstvá vytesniť kapitalizmus?

Podľa pohľadu mainstreamových médií a pápežov voľného trhu to Argentína jednoducho nechápe. Tento rok v máji bola táto krajina tvrdo zkritizovaná medzinárodnom tlačou orientovanou na biznis za zoštátnenie spoločnosti YPF. Takmer nespomenutý bol fakt, že argentínsky ropný a plynový priemysel bol "privatizovaný" práve na konci 90. rokov pod tlakom Medzinárodného menového fondu (MMF) a ďalších tvrdých vymáhačov vtedajšej módnej neoliberálnej ekonomickej politiky. Argentínsky ropný priemysel býval, tak ako v mnohých krajinách sveta, vlastnený štátom.

V roku 2001 to vyzeralo opäť na nože. Po rokoch úsporných opatrení a "štrukturálneho prispôsobovania" bola na zdroje bohatá juhoamerická krajina ochromená dlhom, infláciou, masovou nezamestnanosťou a negatívnym hospodárskym rastom. (Nepozorujete isté paralely s dnešným Gréckom a Španielskom?)